Vykračuje si vysmiaty po ulici. Čulo sa obzerá okolo seba a aj ľudí ktorých vôbec nepozná, zdraví ako starých známych. Usmieva sa, obočie dvíha a kýve im. Zbadá kohosi a podíde k nemu.
– Dobrý deň? Kam ste sa vybrali?
– Dobrý deň, – odzdraví starý pán, rozpačito zažmurkajúc. – Idem do obchodného centra. Rozhodol som sa kúpiť čerstvé noviny.
– Dobrý deň! – zopakuje pozdrav so širokým úsmevom na tvári, uchopí ho za ruku a nekonečne dlho mu ňou trasie. – Ak sa smiem spýtať, ako sa voláte?
– A… prosím vás… čo si prajete? – spýta sa starček nedôverčivo.
– Predávam produkty. Okrem toho mám firmu v Grécku. Zaoberám sa aj finančným poradenstvom. Pán, ponúkam Vám možnosť fantasticky investovať!
– Áno? – spýtal sa starý pán už s náznakom záujmu. – Mohli by ste mi o tom povedať niečo viac?
– Nakupujem a dovážam tovar, ktorý tu so ziskom predávam. Keď mi požičiate peniaze na jeho nákup, dám Vám výnosy zo zisku!
– Hej? Mal by som nejaké peniaze. Ak by ste mi ich takto zhodnotili, tak by som vás podporil.
– Máte vynikajúcu príležitosť zarobiť. Ak mi poskytnete peniaze ihneď, garantujem vám z nich stopercentný vynos okamžite!
– Naozaj?
– Áno. Mám širokú sieť spokojných klientov, ktorí si moje služby pochvaľujú.
– Ak by som mohol, rád by som u vás investoval. Len pri sebe momentálne nemám hotovosť. Vyberiem peniaze z bankomatu a hneď som naspäť.
Pán sa po chvíli vrátil, z vrecka vybral zväzok zelených eurobankoviek a podal mu ich.
– Tu máte, to je všetko čo mám.
– Výborne! – odvetil muž, rátajúc peniaze. – O všetko sa postarám. Na napísanie zmluvy mám právnika, ktorý má výborný pravopiz. Nerobí žiadne dramatické chyby! No teraz musím ísť. Potom sa vám ozvem.
– Ozvete sa mi?
– Ozvem! Jáj, ešte mi dajte mobil. Nahodím vám do neho nejaké čísla, pre váš biznis. Ďakujem. Tak, dovidenia, pán! – Povedal a zmizol ako gáfor.
O pár dní neskôr sa zase motal po uliciach. Zrak mu padol na akési decko.
– Hej ty! Ts ts…
Decko si ho všimlo a pozrelo na neho.
– Počuj kamoš, so mnou sa ti fest dobre zhodnotia peniaze! Vyceril zuby a žmurkol naň.
Decko na neho vystrašene a nechápavo pozrelo, a rýchlo zmizlo.
Po chvíli zbadal ďalšiu obeť. Kamsi sa náhliaceho starého pána.
– Dobrý deň pán, – oslovil ho žoviálne, s americkým úsmevom na tvári.
– Dobrý deň, – odzdravil, trochu zmätene sa tváriaci pán.
– Ja som pán Sypos a chcel by som…
– Šípoš?
– Nie. Sypos, bez dĺžňa a mäkčeňa, – povedal dôrazne. – Ako Sypos Majský.
– Aha…
– Tak teda, dobrý deň pán. Mimochodom, mohol by som vedieť vaše meno?
– Ján.
– Aha, pán Ján. Takže, pán Ján, zaujímajú vás financie? Zaujíma vás zhodnotenie vašich úspor? Áno? Iní ľudia ich nevedia správne investovať! Tu je najvyšší počet blbých investorov. Ľudia nevedia investovať svoje prostriedky a to je chyba! Poznám najlepší spôsob ako zhodnotiť vaše peniaze! Dovážam tovar a okrem toho som aj investičný poradca. Potrebujem obchodného partnera. Chceli by ste sa ním stat? Investujte spolu so mnou. Dajte mi sedemsto euro a ja vám garantujem dvojnásobný výnos už za desať minút!
– Hm, zaujímavé… Viete, kedysi som so stratou investoval v nebankovkách. Aj spolu s manželkou sme tam prišli o celoživotné úspory. Odvtedy som trochu skeptický. Ale vaša ponuka znie lákavo.
– Pán Ján, neváhajte. Byť mojim partnerom je ta najvýhodnejšia ponuka!
– Počkajte chvíľu, prosím vás, – povedal starý pán. – Zastavím sa doma po peniaze. Bývam neďaleko. Za takú polhodinku som naspäť!
Prišiel domov:
– Kde sa toľko túlaš? – privítala ho manželka. – Už dve hodiny na teba čakám s obedom. Poď k stolu a najedz sa.
On na to nereagoval a začal nervózne prehľadávať byt.
– Čo hľadáš? – spýtala sa ho po chvíli.
– Počuj žena, kde sú kľúče od šuflíka s peniazmi?
– Tam v kuchyni pod drezom. Načo sú ti? Čo chceš urobiť s našimi úsporami?
– Dobre ma počúvaj, – pošepol jej. – Idem ich investovať. Mám výborný tip, ako ich zhodnotiť!
– Ako ich chceš investovať? – zostala na neho pozerať s vyvalenými očami.
– Idem urobiť obchod s jedným podnikateľom, ktorý mi ponúkol spoluprácu.
– Preboha! – začala bedákať a zalamovať rukami. – Čo si sa zbláznil? Nieže ich dáš nejakému hochštaplerovi, tak ako minule! To nech ti ani na um nezíde!
On si ju nevšímal. Vzal kľúče, otvoril zásuvku, vytiahol z nej obálku s peniazmi a začal ich rátať.
– Počúvaj, neopováž sa s tými peniazmi nič urobiť, lebo na teba zavolám políciu!
– Buď prosím ťa ticho, ty sprostá! – osopil sa na ňu podráždene. Vôbec tomu nerozumieš. Je to absolútne spoľahlivý človek. Na nič takéto by som si netrúfol, keby som ho dokonale nepoznal! Nech ti ani na um nezíde niekam volať.
Po týchto slovách strčil peniaze do vrecka a zmizol.
– Tak som tu aj s peniazmi! Tu máte. Sedemsto euro. Všetko čo mám. Dám vám ich. No, rýchlo, – pošepol mu. – Neviem čo by na to povedala žena.
– Aaaale… – povedal s úsmevom, berúc bankovky do rúk. – Z toho čo vám povie manželka si nič nerobte, pán Ján. Ja teraz musím ísť a potom sa vám ozvem.
– Ozvete sa mi?
– Ozvem. Len si musím tuná niečo vybaviť. Za chvíľu som späť aj s peniazmi, – povedal a zmizol.
Starček ostal netrpezlivo čakať na mieste, ale záhadný muž sa už viac neukázal.