S partiou kamarátov, sme si prenajali chatku v Štiavnických vrchoch. Rozložili sme pri nej ohník, opekali slaninku, spievali pesničky a popíjali krabicové víno.
Popri tom, sme sa rozprávali o rôznych témach. Keď padla reč na imigrantov, zhodli sme sa, že títo ľudia, ktorí sa v húfoch hrnú do Európy, v nej vlastne nemajú čo hľadať a ak to takto pôjde ďalej, hrozí rozvrat nášho kontinentu.
Čo s tým robiť? Ako to zastaviť? Hútali sme, ale na nič sme nevedeli prísť. S nápadom prišiel Majo, ktorý vypil najviac vína. Povedal: Postavíme sa okolo ohňa, pochytáme sa za ruky a budeme kričať tak nahlas ako je možné. Imigranti nás začujú, zľaknú sa a utečú naspäť do Ázie.
Ako povedal, tak sme urobili. Postavili sme sa okolo ohňa, pochytali sa za ruky, a vrieskali a vrieskali, až sme napokon stratili hlas. Nakoniec sme sa odtackali do chatky a ľahli si spať.
Na druhý deň, som po prebudení zacítil kyslastý zápach. Otvoril som oči a zistil, že Paťo, ktorý ležal vedľa mňa, sa počas spánku pozvracal.