Cestoval som električkou. Počkal som na svoj spoj, nastúpil dnu, označil lístok a usadil sa. Vtom som si ho všimol. Sedel o pár metrov ďalej, obrátený tvárou oproti mne.

Na hlave mal nasadenú čiapku. Hľadel som na ňu a rozmýšľal, či pod ňou nemá ukryté rohy. Potom som pozeral na jeho topánky a dumal, či v nich neschováva kopytá.

Mal pri sebe tašku. Hútal som, či v nej nemá bombu. Čo ak sa tu chce odpáliť? Gánil som na cudzinca a v duchu sa ho pýtal: Čo tu robíš? Prečo si, krucinál, zdrhol zo svojej krajiny?

A možno by sa s ním dalo zaujímavo porozprávať, napadlo mi zrazu. Iste by som na neho urobil veľký dojem, keby som mu vysvetlil, ako funguje odvodový bonus.

Zízal som na neho, snažiac sa ho donútiť, aby na mňa pozrel. No on si ma vôbec nevšímal. Po pár minútach vystúpil a nevenoval mi ani jeden pohľad. Na smrť ma tým urazil.