Kedysi dávno, som na Rádiu Devín počul krátku poviedku s takýmto názvom. Autorom bol nejaký Rus. Bohužiaľ, nepamätám si jeho meno a moje pokusy nájsť toto dielko cez Google boli neúspešné. Začínalo to tak, že bola jedna žena, ktorá kým bola mladá, mala tie najvyššie nároky na mužov. Keď mala šestnásť, jediný dobrý ženích pre ňu bol cár. Keď mala dvadsať, jediný súci chlap pre ňu bol generál. A tak ďalej. Ako starla, jej požiadavky klesali. Príbeh skončil slovami: Keď mala štyridsať, vydala sa za mrzáka.
Táto poviedka sa mi zapísala do pamäti, lebo je hlboko pravdivá. S príťažlivosťou je často spojená pýcha a namyslenosť. Kým je žena príťažlivá, je materialistická a má tie najprísnejšie kritériá na výber partnera. Ani najmenší nedostatok neodpúšťa. Keď príťažlivou byť prestane, muži o ňu stratia záujem a predtým pyšná žena, sa stane nešťastnou a zatrpknutou.
Poznám jednu takú, ktorá kým bola mladá a pekná, tak bola tiež materialistická a pyšná. A podľa týchto kritérií si vybrala muža. Potom prišli zdravotné problémy, následkom ktorých skončila na invalidnom vozíku. A jej manžel, ktorý bol tak ako ona, materialista a povrchný človek, ju ihneď opustil. Ostala sama a nedarilo sa jej nikoho nájsť. Sťažovala sa, že na internetových zoznamkách, ju zrazu nechcú. Nakoniec, po dlhom hľadaní, si našla mrzáka, ktorý sa dokaličil pri skoku do vody.
Na tomto príklade je vidieť, že tak ako to opísal autor rozprávky spomenutej v úvode, to funguje aj v reálnom živote.