Pred rokmi som mal príležitosť spoznať istú cirkevnú školu v Karlovej vsi v Bratislave. (Robil som vo firme, ktorá mala prenajatý priestor v jednej z budov v areáli tejto školy.)
Okrem toho že tam nič poriadne nefungovalo, všetko bolo schátralé, sfušované a rozpadávajúce sa, som sa (od ľudí z vedenia tejto školy) dozvedel jednu zaujímavú vec.
Bol tam byt v ktorom žil ujo. Potrebovali sa ho zbaviť, lebo to chceli prestavať a otvoriť tam nejaký podnik. (A zarábať na tom peniaze. Lebo o tie ide v prvom rade.) Ale mali s ním babrácky napísanú zmluvu, takže ho nemohli vyhodiť. Mohol odísť len keď on sám chcel.
Aby ho k tomu donútili, snažili sa mu čo najviac znepríjemniť život. Vedľajšiu miestnosť dali do prenájmu – chodili do nej cvičiť bubeníci a trieskali od rána do večera.
To je tá kresťanská „láska“ v praxi.