Otec v deväťdesiatych rokoch podnikal. Chodieval aj na služobné cesty na Ukrajinu. Takto opísal jeden zo svojich zážitkov, ktorý sa stal niekedy v roku 1994:
Bol asi šesťdesiat kilometrov za Užhorodom. Šoféroval auto, uvidel pred sebou cestu plnú výtlkov. Spomalil a začal pomedzi ne kľučkovať.
Zastavili ho policajti. Boli dvaja, jeden zostal v aute, druhý sa s ním rozprával. Prebehol medzi nimi nasledujúci rozhovor:
Policajt: Šnurujete cestu, vy ste pili.
Otec: Nepil som, dajte mi fúkať.
Policajt sa mu začal posmievať: Zobral noviny, zroloval ich a strčil si ich pred ústa: Veď fúkaj, keď chceš. Potom povedal, že mu skúšku na alkohol urobia, ale bude musieť s nimi ísť do nejakého mesta vzdialeného asi sto kilometrov.
Otec: No jasné a vy mi zatiaľ ukradnete auto.
Policajt: Nič sa nedá robiť, auto zostane tu.
Otec už bol na takéto vynucovanie si úplatkov pripravený. Dal policajtovi zo dvadsať dolárov a nejaké plechovky s pivom. Keď to nestačilo, pridal ešte cigarety. Ani to mu nebolo dosť. Policajt si strčil jednu z cigariet do úst a čakal. No čo ešte chceš? Pýtal sa ho otec. Ešte pripáliť chcem. Tak vytiahol zapaľovač a pripálil mu ju. Potom ho policajt pustil.