Keď som tu uverejnil článok o mojej matke, ktorá ma týrala, tak bohužiaľ, väčšina reakcií bola hejterských. Myslím že ľudia ktorí písali tieto príspevky by sa dali rozdeliť do dvoch skupín. Prvou skupinou sú mamičkári. Pre nich je to čo som napísal niečo nepredstaviteľné a nepochopiteľné. Druhou skupinou sú ľudia ktorí ktorí ubližujú druhým, nemajú čisté svedomie a boja sa že aj o nich niekto napíše/povie pravdu.
Našťastie našlo sa aj zopár normálnych príspevkov. Jeden diskutér správne napísal, že ľudia ktorí boli týraní sa hanbia a je pre nich ťažké o tom hovoriť. Má pravdu. Aj mne dlho trvalo kým som sa odvážil o tom rozprávať. Na tom že som napísal o svojej matke nie je nič zlé, keď je niekto zneužívaný alebo týraný, či už rodinným príslušníkom alebo niekým iným, tak je správne ak o tom napíše. Hanbiť by sa mal ten kto ubližoval, nie obeť.