Pred rokom som uverejnil článok, kde som písal o biede súčasnej beletrie. Zmienil som sa v ňom aj, že počas môjho života som čítal mnoho kvalitných kníh. Teraz budem konkrétnejší a spomeniem niektoré z nich.

Medzi moje obľúbené rozprávkové knihy patrila Tulipánová kolíska. Bol to súbor rozprávok anglických autorov. V slovenskom preklade vyšiel počas šesťdesiatych rokov. Ďalšia podobná kniha ktorú som mal rád, bola zbierka príbehov od H. Ch. Andersena s názvom Malá morská panna. V slovenčine bola vydaná v rovnakom období ako Tulipánová kolíska. Obidve obsahovali ilustrácie Albína Brunovského. Boli to kvalitné preklady tvorby ľudí, ktorí rozumeli svojmu remeslu. (Dnes píše takmer každá mamička na materskej a tak máme knižný trh zaplavený nanič rozprávkami.)

V detstve som čítal aj rôzne povesti. Napríklad Staré povesti slovenské, od Milana Ferka. Alebo Povesti o hradoch, od Jána Domastu. Mal som rád knihy z edície Stopy, kde vychádzali Príbehy pána Tragáčika, od poľského autora Zbigniewa Nienackeho. Spomínam si aj na iné zaujímavé diela z tejto edície. Napríklad Okolo galaxie za osemdesiat týždňov. (Napísal slovenský spisovateľ Ján Fekete.) Bola to vydarená adaptácia známej verneovky, ktorá by stála za samostatný článok.

V dospelosti som sa zameral na klasiku. Prečítal som veľkú časť tvorby mnohých ruských spisovateľov. Leva Tolstého, Dostojevského, Turgeneva, Gogoľa, Zoščenka. Poznám aj tých menej známych. V mojej knižnici sú aj také zaujímavé knihy, ako Sibírske poviedky od Vladimíra Korolenka, alebo vynikajúci historický román Knieža strieborný, od Alexeja Konstantinoviča Tolstého.

Z americkej literatúry spomeniem námatkovo najznámejšie mená: Ernst Hemingway, Edgar Alan Poe, Norman Mailer. Faulkner, Francis Scott Fitzgerald, Jack Kerouac.

Z európskych autorov som čítal Feuchtwangera, Grimmelshausena, Alberta Moraviu, Exupéryho. Od poľských spisovateľov napríklad Quo vadis od Sienkiewicza. Páčil sa mi satiricky ladený román Sedem hriechov, od Tadeusza Kwiatkowskeho.

Mám rád českú literatúru. Čapkova Vojna s mlokmi patrí medzi moje najobľúbenejšie knihy. Dobre poznám tvorbu Jaroslava Haška. Pred rokmi som si kúpil krásne vydanie Osudov dobrého vojaka Švejka s ilustráciami od pána Ladu.

Poznám tiež mnohé diela zo slovenskej literatúry. V pamäti mi utkveli výborné historické romány Babylon od Margity Figuli a Tatárska pohroma (myslím že tú napísal Matej Vojtáš).

Väčšinu kníh som čítal v slovenskom a českom jazyku. Prečítal som aj mnoho kníh v angličtine. Napríklad nejaké verneovky, viaceré diela R. L. Stevensona (Podivný prípad doktora Jekylla a pána Hyda, Ostrov pokladov), alebo F. Dostojevského (Biele noci, Nežná, Zločin a trest).

Prišiel som do styku aj so zlými knihami. Na väčšinu z nich som dávno zabudol. Myslím si ale, že mali zmysel a to ten, že vďaka kontrastu s nimi som si lepšie uvedomil hodnotu dobrých kníh.

Zažil som s nimi aj humorné situácie. Poznám istú mladú ženu, ktorá o sebe písala že je „knihomoľka“. Raz keď som s ňou robil videochat, ukazoval som jej niektoré obľúbené knižky. Všetko notoricky známe diela, ktoré by mal každý znalec literatúry poznať. „Knihomoľka“ nič z toho nečítala.

Píšem o tom aj preto, lebo poznám ľudí ktorí pochybujú že som sčítaný človek.

Od čítania kníh som postupne prešiel k písaniu vlastných príbehov.

Na svojich blogoch som uverejnil viaceré ukážky z mojej tvorby.

V blízkej dobe budem pokračovať publikovaní ďalších.