Teraz čítam životopis Jaroslava Haška od Radka Pytlíka. Tí ktorí tohto spisovateľa poznajú, vedia že mal problémy s alkoholom. V knihe sa píše že vypil 35 pív za deň!

Pobavili ma tieto Haškove slová (malo by to byť z listu adresovaného Zdeňkovi M. Kudějovi):

Když jsem byl na Ukrajině, nemohl jsem se nikde za vsí vysrat, aby nepřiběhla nějaká svině a nerýpala se v čerstvém hovnu, div že mně to hovno přímo nežrala od prdele.

V mladosti sa veľa túlal. Navštevoval aj Slovensko. V knihe sa o jednej z jeho návštev Slovenska píše:

Bratři Haškové šli údolím Váhu do Turčianskeho Sv. Martina, odtud se pustili na jih. V krajině mezi Klášterem pod Znievom a Nitranským Pravnem prý potkali medvědy; pak navštívili Prievidzu, přespali v Bojné u faráře Jána Bolla, přepravili se cez Váh do Chtelnice a vrátili se do Brodského.

Raz sa mladý básnik spýtal Jaroslava Haška, ktorý bol práve v povznesenej nálade, čo si myslí o jeho novej lyrickej zbierke. Hašek povedal: Za prvé jsem nic nečetl, a za druhé je to pitomost.

V roku 1906 pre stolní společnost Želva napísal takéto verše:
Vzdělanost, páni? Hlavní věcí je pivo.
Rád chodím tam, kde hlučno je a živo…
Náš národ kostel, ve kterém hoří svíce,
té svíčky jméno Velké Popovice…
Buď Želvě zdar! Nechť na Karla si zvyká,
já hodňě piji – toť má politika.

Mladý literát sympatizoval s anarchistickým hnutím. Po jednom excese sa však dostal do väzenia. Po tom ako ho pustili sa s anarchistami rozišiel.

Neskôr si našiel dievča, Jarmilu, ktorá sa časom stala jeho ženou. Jej rodičia boli proti nemu a dali si podmienky že ak ju chce, tak musí prestať piť a nájsť si stálu prácu.

Jaroslav Hašek sa zamestnal v časopise Svet zvířat a obmedzil pitie, a tak si mohol vziať Jarmilu za ženu. Potom prežili pomerne pokojne a usporiadane nejaký čas. Neskôr opäť prepadol túlaniu sa po krčmách a pitiu, jeho žena z toho bola veľmi nešťastná.

V snahe udržať byt na Klamovce a finančne si pomôcť, urobil pokus podnikať na vlastnú päsť. Zriadil si obchod s psami. Niektoré skúsenosti zo svojej obchodnej praxe a postavu sluhu Čižka, ktorý farbil a upravoval psov, zachytil v seriáli poviedok Múj obchod se psy.

Po niekoľkých podozrivých nákupoch a machináciách bol Hašek, aj s jeho ženou, na ktorú bola firma napísaná, obžalovaný a ocitli sa pred súdom.

Po mnohých peripetiách sa jeho manželstvo s Jarmilou, na jar roku 1912, rozpadáva.

Dodnes sa nepodarilo dokázať, či už pred 1. svetovou vojnou vykonával vojenskú službu. Jeho manželka Jarmila napísala: Čtyřikrát byl Míťa u odvodu a nikdy ho nevzali. Menger sa domnieva že Hašek bol na vojne v Tridentu, ale len niekoľko týždňov, kým bol superarbitrovaný pre blbosť.

Keď začala 1. svetová vojna a mladý spisovateľ sa ocitol pred odvodovou komisiou, správal sa laxne a podával nepravdivé a neúplné údaje. Tak napríklad uviedol že z jazykov ovláda iba češtinu, hoci vedel rusky, nemecky, maďarsky, poľsky a francúzsky.

Počas bojov na východnom fronte prebehol k Rusom. Dostal sa do zajatia, potom sa pripojil k Československým légiám. Keď si znepriatelil ľudí v nich, ušiel a pridal sa ku komunistom. V Rusku prežil niekoľko rokov.

Po návrate z Ruska začal Hašek písať Švejka. V Prahe boli vylepené plagáty ktoré ho takto propagovali: Vyhoďte ze svých knihoven Tarzana v pralese a rúzne blbé překlady Krvákú! Vzmužte se k energickému činu a ukažte, že máte smysl pro čistou českou knihu!

Niektorí kníhkupci sa k Švejkovi stavali nepriateľsky. Nakladateľ Weinfurter napísal: S takovou sprostou literaturou, jež má za účel místo inteligence vychovávat národ neomalenú a sprosťákú nepracujeme a nechceme hanobit ani jméno naší firmy.

V Čechách sa Hašek vrátil k pitiu. (V Rusku nepil.) Prehlasoval že musí piť aby mu to myslelo. Franta Sauer o ňom povedal: …víš, von bez rumu a cigaret ani slovo nenapíše,…

V auguste 1921 sa presťahoval do Lipnice. Tam pokračoval vo Švejkovi. Najprv písal sám, potom diktoval. Pri práci mu pomáhala vynikajúca pamäť.

Jeho život netrval dlho. Nedožil sa ani štyridsať rokov. K predčasnej smrti prispel jeho nezdravý životný štýl a nadmerné pitie. Umrel 3. januára roku 1923.