Pohodu som nikdy nemal rád. Najmä kvôli neprimeranej publicite, jednostrannej politickej propagande a hudbe, ktorá je úplne mimo môj vkus. (Je to prevažne tzv. neúspešný mainstream a rôzni popoví zombies.) Nerozumiem si ani s ľuďmi, čo tam chodia. (Typický návštevník tohto festivalu, mi pripadá ako teliatko, ktoré urobí čokoľvek o čom mu autorita povie, že je to práve trendové.) Hnusí sa mi, že tam dostávajú priestor osobnosti brániace zločincov. (Napríklad Hríb obhajujúci vrahov Cervanovej.) A strašia pochybní politici, ako Kiska. (O čom tam rozprával? Ako chcel vstúpiť do komunistickej strany? O praktikách jeho nebankoviek? O financovaní prezidentskej kampane?)

Tento rok Pohoda dosiahla totálne dno tým, že na ňu pozvali Pussy Riot. Tieto, podľa môjho názoru psychicky narušené osoby, sa pred rokmi preslávili (v ironickom zmysle tohto slova) výtržnosťami, za ktoré dostali zaslúženú odmenu v podobe väzenia. Hudobníčkami ani serióznymi aktivistkami, nie sú a nikdy neboli. (Je choré a absurdné, keď ich takto označujú.) Ich prítomnosť na trenčianskom letisku, vnímam ako sprostú provokáciu a urážku všetkých naozajstných hudobníkov a ľudí so zdravým rozumom.