V autobuse sa viezlo dieťa. V ruke držalo smartfón a neustále doňho hľadelo.

Cesta pomaly ubiehala. Za oknami sa mihali polia, lesy, dediny. Dieťa nehybne stálo, uprene pozeralo do smartfónu. Keby nebolo palca, ktorý sa jemne posúval po displeji, pôsobilo by dojmom, ako keby bolo z kameňa.

Jednému staršiemu ujovi ktorý stál vedľa, to napokon nedalo a spýtal sa: Chlapec a prečo stále pozeráš do toho mobilu? Nedokážeš robiť niečo iné?

Po týchto slovách sa na tvári dieťaťa zjavil akýsi kŕč. Najprv zaťalo päste a zdvihlo ich nad hlavu, potom otvorilo ústa z ktorých zaznel neľudský rev. Nakoniec sa, stále s tým revom, vrhlo na starčeka a zahryzlo mu do prsta. Museli naň skočiť ďalší cestujúci, aby ho od uja odtrhli.

Dieťa potom strávilo nejaký čas na psychiatrii v Kremnici.