Nedávno som bol vo Zvolene. Išiel som tam, lebo som potreboval dať opraviť pokazené slúchadlá.

Naspäť som chcel ísť najprv autobusom. Potom som zistil, že ešte skôr ako autobus ide zo Zvolena do Žiaru nad Hronom vlak. Tak som sa rozhodol ísť vlakom.

Vlak prišiel s menším meškaním a bol plný. Najprv som stál pri dverách, potom som išiel po chodbičke až kým som našiel kupé v ktorom bolo miesto a prisadol si tam.

V kupé sedeli traja starší ľudia. Všetci mali rúška na pol žrde. Teda mali ich stiahnuté tak že im bolo vidno nosy. Ja som sa prispôsobil a tiež som si stiahol rúško.

Čas plynul a cesta ubiehala. Sledoval som cez okno okolitú krajinu a počúval rozhovor spolucestujúcich. Bavili sa o koronavíruse. Pani sediaca oproti mne povedala niečo v tom zmysle, že je to jedna veľká nafúknutá bublina.

Keď sa objavil sprievodčík a začal nás kvôli rúškam buzerovať, tak sme si ich dali hore. Keď odišiel, tak sme si ich stiahli a zo sprievodčíka sme sa smiali.

Keď prišiel Žiar nad Hronom, tak som sa so spolucestujúcimi rozlúčil a vystúpil som. Mal som dobrý pocit že som cestoval s normálnymi ľuďmi a nie s covid fobikmi, ktorí by aj spávali najradšej s rúškami.